Rasy Mačiek

Americký curl 

 (Kučeravá) je svojím výzorom veľmi nápaditá. Toto plemeno vzniklo chovateľským podchytením prirodzenej mutácie.   V roku 1981 v Kalirornii sa nájdenej mačke Shulasmith narodili s neznámym kocúrom štyri mačiatka pričom dve z nich mali neobvykle dozadu stočené  uši. Takéto neobvyklé mačiatka sa začali rodiť aj v ďalších vrhoch. Organizácia TICA v roku 1987 vypracovala štandard nového plemena. Od roku 1993 toto plemeno uznáva dokonca aj CFA. Curl sa chová už aj v Európe.FIFe ho uznáva od roku 2002. Patrí do skupiny polodlhosrté.Je to veľmi priateľská mačka.

 

Somálska mačka

Je to dlhosrstá mačka habešská , ktorá je nazývaná Somálskou pretože Somálsko hraničí s Habešskom (dnešnou Etópiou). Začiatkom 70. rokov sa začala somálska mačka chovať v USA a neskôr aj v Európe.Táto mačka bola pôvodom červenej srsti dnes však má širokú paletu farieb svojich predkov.Od roku 1969 začala somálske mačky cielene šľachtiť chovateľka z New Jersey Evelyn Maguerová. Od roku 1978 somálske mačky uznáva dokonca aj Americká CFA a FIFA od roku 1982.

 

 

 

 

 

 

Balineské mačky

Je to dlhosrstá  siamská mačka ,v minulosti sa tak dokonca aj nazývala. Tieto mačky nepochádzajú z Bali aj keď pri ich meno nás presvidča o inom. Balineské sa volajú vďaka ich ladným pohybom , ktorým vraj pripomínajú pôvabné tanečnice z Bali. Týchto siamských "mutantov" dlhšie vyraďovali len preto , že veľmi nezodpovedajú kritériám krásy. Americký chovatelia sa ich ujali a začali chovať na konci 50. rokov 20 storočia. Od roku 1970 sú tieto dlhosrsté siamské zvieratá uznávané aj v USA . V Európe ich uznali a prijali až v polovici 80. rokov.Prvá vyšľachtená balineska, v tom čase známa ako dlhosrstá siamská, sa  v roku 1955 narodila v Kalifornii. Organizácie ako napríklad CFA a TICA uznali balinesky v roku 1970, FIFe v roku 1972

 

 

 

 

 

 

Turecká Angora

Toto zviera má naozaj siahodlhú históriu , ktorá začína približne v 17. storočí  kedy bola tureckými sultánmy vyslaná ako dar do ďalekého Anglicka a Francúzska. Bohužiaľ koncom 19. storočia bola úplne vytlačená spomedzi perzských mačiek a dokonca jej hrozilo aj vyhynutie. Ale vďaka Zoo , ktorá sa nachádza v Ankare táto turecká mačacia kráska dodnes nevyhynula. Európske uznanie však dostala až niekedy v 80. rokoch 20. storočia. Táto mačacia krásavica sa môže narozdiel od svojej kolegyne dlhosrstej mačke pochváliť vrtkým a ohybným telom , dlhými štíhlymi nohami a nádhernou polodlhou , hodvábne jemnou a na niektorých častiach aj zvlnenou srsťou.

Orientálne krátkosrsté mačky

Tieto mačacie dámy sa viditeľne podobajú na siamské mačky.Obe sa môžu pochváliť štíhlim telom a dlhými nohami ale siamskej mačke nikdo nemôže odoprieť prvenstvo vo výzore jej povestnej srsti . Tieto sú však orientálne takže tak vyzetá aj ich srsť. Novinkou pre nich neni napríklad či už tigrovaná alebo dokonca aj bodkovaná srsť . Ešte je zaujímavosťou , že tieto mačacie slečny majú nádhernú sýtozelenú farbu očí . Nielen že sú tieto mačky nádherné a zvláštne , ale sú to aj verné , milé a znášanlivé spoločníčky.